HOLOKAUST - 3. MEA CULPA MEA CULPA MEA MAXIMA CULPA

~MEA CULPA MEA CULPA MEA MAXIMA CULPA - MOJA VINA, MOJA VINA, MOJA PREVEĽKÁ VINA~

Na chodník dopadali vločky snehu. Dvaja muži postávali pred obchodom a pozerali sa do výkladu.

Harry si rozopol bundu a stisol kľučku na dverách. Ozval sa zvuk zvončeka. Potter kývol hlavou na kamaráta, aby aj on vstúpil do obchodu za ním. Ron sa prešmykol dovnútra. Ozval sa druhý krát zvonček, keď zatváral dvere. Obidvaja si začali zo seba oprašovať sneh. Ten dopadal na huňatý koberec a vytváral na ňom mokré škvrny.
Porozhliadli sa po obchode a vykročili smerom ku skleneným pultom v klenotníctve. Malý predavač sa uklonil, a keď zbadal Harryho, stiahol si na pozdrav svoj klobúk. Ten len nad gestom kývol rukou a z bundy vybral kúsok papierika. Čarodejník si ho prečítal a začal sa prehrabovať v krabičkách pod pultom.

„Áno, áno. Pán Potter, včera som ich držal v rukách. Len... teraz neviem, kam som ich zastrčil,“ predavač počas rozprávania vyhádzal všetky krabičky na pult.

Ron len povzdychol nad čarodejníkovým správaním a pozrel na Harryho. Ten pozorne sledoval chlapíka a občas sa pozrel na klenoty v obchode.

„Si si istý, že to chceš?“ Ron si nervózne strčil ruky do vreciek.

Harry len prikývol a ďalej pozoroval chlapíka.

„Vieš, lebo to už nebude len tak. Napokon každí aj tak čakal, že vy už dávno...“
„Čo, že sa už dávno rozídeme?!“ Harry venoval kamarátovi pozornosť.
„No...“
„Viem, čo si o nás niektorí hovoria. Vydržalo nám to štyri roky. Nemám dôvod to teraz skončiť. A popritom to oživí náš vzťah.“

Potter pozrel na predavača, ktorý zaujato počúval rozhovor.

„Harry, ale svadba... To je ehm, hlúposť.“
„Ron, toto nie je tvoja starosť. Je to čisto moja osobná vec. Nemiešaj sa do toho. To ja som sa rozhodol, že chcem byť s Dracom až do smrti. Moje rozhodnutie. Môj život,“ potľapkal Rona po ruke.
„Ale svadba...“
„Nechaj to tak! Prečo si všetci myslia, že nám to nevydrží? Sme spolu už dlho.“

Harry nastrčil dlaň, keď mu predavač podával jednu zo štyroch krabičiek na pulte.

„Pche, prečo asi. Doteraz si všetci mysleli, že ty si sa zbláznil, alebo že to Malfoy robí kvôli popularite.“
„Je úspešný právnik,“ zvýšil hlas na pehavého kamaráta.

Harry otvoril krabičku a pohladil prsteň v nej. Ron nakukol na klenot.

„No dobre je úspešný, ale no... Aj tak sa stále len hádate.“

Ron vytrhol krabičku z Harryho rúk.

„Nehádame sa stále. Polovicu z toho sa udobrujeme takže je to vyrovnané.“

Potter si krabičku zobral späť.

„Ehm, chcete si ho vyskúšať?“ obchodník prerušil hádku piskľavým hláskom.

Harry si vytiahol strieborný prsteň s veľkým zeleným kameňom v strede. Pomaly si ho nastrčil na prst a pokýval ním, aby sa dobre uvelebil na prstenníku. Sadol mu ako uliaty.
Ruku natiahol pred seba a pozoroval prsteň z väčšej diaľky.

„Je krásny,“ zašepkal aktuálny majiteľ prsteňa.
„Hmm,“ Ron obrátil očami, „úžasný.“
„Tu sú ešte ďalšie,“ zaspieval predavač a ponúkol tri ďalšie krabičky.

Harry si prsteň zložil a vyskúšal si zlatú obrúčku s rubínmi okolo.

„Ten nie,“ Harry si dal prsteň hneď dole.
„Ach, prečo zase?“ Ron sa nahnevane otočil.
„Dracovi by sa k ničomu nehodil. Nenosí červenú farbu.“

Zobral do rúk ďalší z prsteňov. Tentoraz malý, strieborný s hadími ornamentami.

„Tento je príliš obyčajný.“
„Hmm, a koľko stojí takýto obyčajný prsteň?“

Ron hľadal cenovku, ale Harry ho predbehol a pozrel na malý štítok zospodu krabičky.

„Tento? Presne tristo galeónov.“
„Koľko? To je trojnásobok hodnoty môjho.“
„Tento stojí tisíc,“ Harry ukázal na prvý prsteň.
„Vy vážne nemáte, kde míňať peniaze. Tisíc? Toľko peňazí za dve kúsky kameňa.“
„No vlastne jeden. To iba jeden stojí tisíc galeónov,“

Harry sa pozrel na predavača, ktorý nesúhlasne kýval hlavou a naznačoval tak, že niekto ako Harry Potter má v klenotníctve určite zľavu.

„Vy ako vediete domácnosť? Máš byť ekonomický ako ja. Pozri! Tento stál sto galeónov,“ Ron ukázal na svoju zlatú obrúčku.
„No, ale ja mu nemôžem kúpiť, taký lac...,“ Harry videl Ronovu meniacu farbu, „taký neprezdobený. Vieš, aký je.“
„Hej, to viem. Hermione dostatočne balamutí hlavu. Počúva tie jeho reči v práci a vidíš ako skončila.“
„Ako skončila?“ Harry nechápavo zamrkal na Rona.
„Chodí si s ním na kávičky a obedíky. Nestará sa o domácnosť a o deti. Zanedbáva svoje povinnosť, len preto, že milostivý nemá doma čo na práci. Vieš čo jej teraz dal do hlavy? Povedala mi, že vôbec nemá nič v skrini. Ja som sa jej opýtal, že ako je to možné? Veď máš plný šatník? A ona, že nemá dajaké sprosté čižmy a bez nich sa nemôže ukázať v práci.
Ach, Ron aj Draco ich má a vieš, aké sú krásne. Pravá dračia koža. Tak ja som musel zobrať peniaze na dovolenku a ísť s ňou kúpiť tie jej sprosté topánky. Aj to stále kňučala, že vraj ja jej celý nákup znepríjemňujem, že s Dracom sa nakupuje oveľa lepšie,“ Ron si nadurdene rozopol bundu.
„Má pravdu. S ním sa dobre nakupuje. Aj s Narcissou. A má pravdu aj v tom, že Hermiona sa musí pekne obliekať. Možno som len ovplyvnený ním, ale oblečenie je dôležité v práci, akú má ona. A okrem toho tie čižmy nie sú len čižmy. Má to v sebe niečo... hm, vzrušujúceho. Aj sa som na začiatku nadával, keď si ich Draco kúpil, ale teraz. Vieš, on si ich raz zobral do postele a...“
„Dosť! Podrobnosti nechaj tak. Stačí, že mi to občas hovorí Hermiona. Potom mi nadáva, že som málo kreatívny. Tak ďakujem. Vy fakt nie ste normálny,“ Ron sa pozrel po obchode.
„Prečo? Robím to isté čo ty. Sám máš tri deti. Nehovor mi, že ich doniesol bocian a vrana!“
„To nie, ale aspoň o tom nerozprávam.“
„Pred najlepším priateľom, Ron? Prestaň mi kázať. Nie som decko!“ Harry položil všetky krabičky na pult.
„Tak prepáč. Ja len, že tá svadba. Rozmysli si to. Opýtal si sa ho to vôbec? Vieš on ti povie nie a...“
„Nepovie nie. Viem, že to chce. Nepovedal to, ale viem to. On si len teraz myslí, že ho podvádzam. Ja mám, ale pritom úplne iné starosti. Tí muklovia...“ Harry stíchol, keď si uvedomil, čo povedal.

Pozrel sa na Rona, ktorý pozorne počúval spolu s predavačom.

„Harry, ako je to s nimi? Aspoň naznač.“
„Nechaj to tak,“ Potter pokrútil nesúhlasne hlavou.
„Ale povedz? Chceš si ho zobrať, lebo sa niečo blíži. Chceš to urobiť ako tvoj otec a mama alebo Bill a Fleur. Oni sa tiež zobrali tesne pred vojnou.“

Harry nereagoval na Ronove prosenie a vytiahol mešec s galeónmi.

No Ron mal v niečom pravdu. Harry chcel skutočne využiť príležitosť a zobrať si Draca. Chcel využiť posledné pokojné chvíle pred úplnou katastrofou. No nebol to jediný dôvod. Draca predsa miloval.
Okrem toho v poslednej dobe ho dosť zanedbával. Bol stále v práci a pracoval nadčasy. Nechcel byť stále zavretý v kancelárií s aurormi, ale musel. Z práce sa vrátil v nočných hodinách a odchádzal, keď ešte Draco spal. Tak chvíle strávené spolu mizli. Takto to trvalo už pár týždňov.
Harry sa bál, že keď to takto pôjde ďalej, že Draco si nájde niekoho iného. Spoľahlivejšieho. Niekoho kto nemá prácu na prvom mieste. Niekoho kto býva doma aspoň o víkendoch. Vedel, že sa Draco doma nudí.
Z práce prišiel oveľa skôr ako Harry a nemal čo na práci. Harry musel mať istotu, že ho Draco neopustí, že bude stáť pri jeho boku. Najmä teraz, keď temná doba opäť prichádza.
Potreboval Dracovu oporu. Teraz viac ako inokedy predtým. Už len pocit, keď pri ňom spokojne zo spánku odfukoval ho robil akýmsi vyrovnaným a spokojným.
No, ale čo keď Draco odmietne? Napokon za tie všetky roky nedal najavo, že by chcel s Harrym žiť. No ani túto možnosť nikdy nezavrhol. Mali hádky, ale kto ich nemá? Maximálne by sa to dalo spočítať na dva väčšie problémy, ktoré aj tak potom spoločne uhasili. A napokon, keď ho vtedy neopustil, prečo by to urobil dnes? On povie áno. Je si tým istý. Tak ako si je istý tým, čo povie on dnes večer.
Naplánoval si svoju reč do poslednej bodky. Šampanské, prsteň, kľaknutie na koleno. Vyslovenie vyznania, ktoré ešte Dracovi celé nepovedal.
Tento vzťah potreboval prejsť na novú koľaj. Tento večer zabudne na únosy. Na Voldemorta. Napokon aj on má právo mať súkromie. Nemusí sa celý život hnať za vrahmi.

Harry si strčil krabičku do vrecka a kývol Ronovi hlavou na odchod. Pozapínali si bundy a vyšli von z obchodu.

„Zajtra má Ginny narodeniny,“ Ron nadhodil novú tému a pozrel na priateľa.
„Ja viem,“ Harry ignoroval pripomienku a pridal do kroku.
„Robíme oslavu. Prídeš?“
„Určite nie. Je piatok. Dal som si špeciálne voľno. Chcem byť s Dracom. No a možno aj my budeme oslavovať.“
„Minule ťa spomínala. Vieš, mohol by si aspoň zaskočiť a zablahoželať jej.“
„To mám prísť len tak? To sa nehodí.“
„Aké len tak? Má narodeniny. A Harry, poviem ti úprimne, že by som bol šťastnejší, keby si prišiel aj ty. Ja toho jej manžela príliš nemusím. Teba som mal vždy radšej.“
„Ron, chodil som s ňou pol roka. To neznamená, že som si ju mal zobrať za ženu.“
„Jasné. Aristokratický a nafúkaný idiot ti bol vždy prednejší. Asi je lepší ako slušné dievča.
Stačí, že si dá do postele raz za týždeň kožené čižmy a už si ťa omotal okolo prsta, a to doslova za tisíc galeónov,“ Ron naznačil obrúčku okolo svojho prsta.
„Prestaň!“
„Ale, ale,“ Ron pozrel teatrálne na hodinky, „už máš pol siedmej. No to, aby sme utekali za svojím miláškom.“
„Nemusím za nikým ísť. Draco predsa príde domov aj sám,“ Harry sa nazlostene pozrel na kamaráta.

Skutočne mal v pláne Draca vyzdvihnúť, ale nechcel sa zhodiť pred Ronom so svojou prehnanou starosťou o priateľa.

„Prestaň! Priam ti to srší z očí, že si chcel ísť za ním. Tak si choď! Červený Rubín je cez dve ulice. Tak utekaj si za ním ako psíček. Urobil si z teba hračku. A najhoršie je, že ty to vôbec nevidíš.“

Harry sa kamarátovi obrátil chrbtom a odmiestnil sa. Ron ešte chvíľu pozoroval prázdne miesto a potom sa aj on pobral domov.

Harry zamrkal a prispôsobil oči tme vo svojom dome. Švihol prútikom a rozhorel sa v kozube oheň, ktorý osvetlil celú obývačku. Prešiel krížom cez miestnosť k skrinke s kryštálom. Vytiahol poháre na prípitok a fľašu šampanského, ktorú Dracovi zakazoval vypiť už pol roka. Vrátil sa naspäť ku dverám a zhodil si bundu.
Krabička vypadla na červený gauč. Zobral ju do ruky a schoval v šuplíku konferenčného stolíka. Poháre a fľašu ukryl za gauč.
Pozrel na hodiny, ktoré ukazovali, že o päť minút má prísť Draco.

Harry vybehol do spálne. V izbe boli zatiahnuté závesy a posteľ vzorne ustlatá. Vybral si zo skrine Dracovu obľúbenú kombináciu. Zelenú košeľu a čierne nohavice. Naspäť napchal vyzlečené rifle a mikinu. Pred odchodom si ešte si upravil manžety na košeli. Vedel, že Draco neznášal pokrčené košele a určite by to náležíte okomentoval.
Pred zrkadlom kladne ohodnotil svoj výzor. Bol si istý, že ho neodmietne.
Pozrel na posteľ. Uhladil prikrývku a upravil vankúše.

Hodiny odbili sedem hodín. Harry zišiel pomaly dole po schodoch opakujúc si slová, ktoré sa chystá povedať. Draco sa tu mal objaviť každú chvíľu.

Posadil sa do kresla a čakal...

Čakal desať minút. Čakal pol hodiny. Čakal hodinu.
Harry sa po hodine rozhodol zmeniť miesto pre šampanské a odložil ho schladiť.

Ubehla ďalšia hodina. Draco nemeškával, ale mohol sa zakecať s Hermionov.

Čakal pol hodinu. Hermiona má malé deti. Nemôže si dovoliť prísť za nimi o dve a pol hodiny neskôr. Zavolá Ronovi. Nie!!! Vysmial by ho. Počká...

Ubehla hodina a pol. Odbilo jedenásť. Harry sa rozhodol prezliecť si čierne nohavice za druhé. Vytiahol šampanské v očakávaní, že teraz už musí Draco prísť...

Hodiny odbili dvanásť. Harry si prezeral prsteň, aby zamestnal svoje nervózne prsty. Prechádzal sa, aby nemal nutkanie ísť za Ronom a pýtať sa na Hermionu. Otvoril šampanské a rozhodol sa odpiť si za pohárik...

Zapol si rádio, ktoré mu oznámilo pol jednej. Harry naštvane vypol prehrávač. Toto Draco nikdy predtým neurobil, že by mu neoznámil, že bude meškať. No, ale na druhú stranu sa pohádali. V podstate ho vyhodil z kancelárie. Dva krát. Nechcel s ním hovoriť...
Odpil si...
Prešiel k oknu. Vonku nebolo ani nohy. On je tam. Sám blúdi po uliciach? Je s Hermionou? Je s niekým iným? S mužom alebo ženou? A čo ak je... Nie! Nie je!!!

Prešlo dvadsať minút... Harry za tú dobu pobehal všetky miestnosti či Draco niekde predsa len nenechal odkaz, že sa zdrží, ale nič nenašiel.
Prsteň položil na stôl. Pôjde za ním. Musí ísť za Ronom. Keď je Hermiona doma tak... Tak je Draco s niekým iným... V tichu načúval, ako tiká ručička na hodinách. Cítil, ako sa mu spotili dlane. Pošúchal si ich o nohavice. Opäť v tichu počul tikot.

Bola jedna hodina a Draca stále nikde. Harryho vnútro zalial strach. Prešiel cez obývačku do kuchyne a späť. Za oknom, ale nikto nebol.
Zrazu započul kroky v hale. Od nahromadenej radosti vybehol z kuchyne Dracovi na proti a sľúbil si, že už nikdy na neho nebude taký hnusný ako dnes. Už nikdy, nikdy viac. S roztiahnutým úsmevom vbehol do obývačky, ale tam nikto nebol. Osoba stále v hale. Ale prečo Draco nešiel do obývačky? Prečo? Harry sa pobral do haly.

„Si normály? Prísť takto neskoro?! Vieš čo som si všetko myslel, že sa ti stalo!“ Harry prestal rozprávať, keď prišiel do haly.

Tam už stáli so sklonenými pohľadmi štyria aurori.

„McDovel, Clorvel, Jacobs. Čo tu robíte? Stalo sa niečo?“ Harry sa spýtal s roztraseným hlasom, ktorý mu bol cudzí.

Muži, ale neodpovedali. Pozerali do zeme na svoje topánky.

„Tak. Čo sa stalo?!“ nervózne sa spýtal.

Vedel, kedy sa takto správali. Vždy, keď ohlasovali smutné správy o smrti blízkeho. Okrem toho zacítil alkohol. To znamenalo, že sa museli pred návštevou posilniť.

„Pane, opäť to urobili. Zmizli muklovia,“ najväčší auror prehovoril ku kobercu.

Ostatní cez Harryho chrbát pozreli do obývačky, kde mal ich šéf otvorené šampanské a na stole krabičku s prsteňom. Tiež vidieť Harryho Pottera v elegantnom oblečení, bolo viac ako niečo nezvyčajné.

„Tak muklovia,“ Harry pozrel na ostatných.
„Áno. Zmizlo ich desať....“ auror sa odmlčal.
„Desať?“ Harry pozrel opäť na ostatných.

Tento počet nesedel. Vždy to bolo najmenej sto muklov za deň. Auror pokýval nesúhlasne hlavou.

„Desať tisíc,“

Harry zlapal po dychu.

„Desať tisíc,“ chrapľavo zopakoval, „kedy? Kde? A ako to, že mi to hovoríte až teraz!“

Auror hľadal oporu u ostatných, ale tí sa dohodli, že všetko povie ich šéfovi on.

„V muklovskej štvrti pri Červenom rubíne uniesli najviac,“ auror prestal. Vedel, že túto správu musí Harry vstrebať.
„Pri Červenom Rubíne... to myslíš tam pri reťaziach? A... ešte niečo?“ Harry pozrel na podriadených spod viečok.

Čakal odpoveď, len nechcel ju počuť. Únos muklov v lokalite, kde mal byť... ešte sa nevrátil domov...

„Pane, zomrela tam aj čarodejníčka. Staršia pani. A traja ďalší, ktorých máme v evidencií sú pr... preč. Dieťa a dospelí čarodejníci. A našli... našli sme tam toto.“

Auror sa pohrabal vo vrecku a ruku chvíľu držal v habite.

„Tak rob!“ Harrymu sa podlamovali kolená od strachu.
„Odpustite, pane, ale celú tú dobu bola tá lokalita... začarovali to. Boli sme tam len pred chvíľou. Keď sme zistili, kto z našich tam...“

Auror vytiahol štíhly prútik s hadím držadlom. Harry nevnímal, ako silno vydal priškrtený zvuk, keď si zobral do rúk Dracov prútik. Roztrasene po ňom prešiel prstom a zotrel uschnutú krv na ňom.